Základné informácie

     Keďže občan sa bežne do styku s exekučným konaním nedostáva, za účelom jeho priblíženia sa pokúsime v tejto sekcii vysvetliť niektoré najčastejšie otázky, s ktorými sa pri výkone exekúcie možno stretnúť.

Kto je to súdny exekútor?
     V zmysle zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa.

Čo je to exekúcia?
     Exekúcia predstavuje zákonom upravený postup súdneho exekútora, ktorý spočíva v nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia v prípade, ak si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto sa preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený, a ktorého jej vykonaním poverí súd.

Čo je to exekučný titul?
     Exekučný titul predstavuje rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom podľa Exekučného poriadku (§ 41) je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
     Okrem vykonateľného rozhodnutia súdu možno podľa Exekučného poriadku vykonať exekúciu aj na podklade:

  1. rozhodnutí orgánov Európskej únie,
  2. rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
  3. notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
  4. vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
  5. osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených,
  6. vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste,
  7. platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,
  8. vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
  9. iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
  10. dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.
Aké sú spôsoby vykonania exekúcie?
     Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku. Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
  1. zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
  2. prikázaním pohľadávky,
  3. predajom hnuteľných vecí,
  4. predajom cenných papierov,
  5. predajom nehnuteľnosti,
  6. predajom podniku,
  7. príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
     Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob vykonania exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ju vykonať:
  1. vyprataním,
  2. odobratím alebo zničením veci na náklady povinného,
  3. rozdelením spoločnej veci,
  4. uskutočnením prác a výkonov.
Čo sú to trovy exekúcie a kto je ich povinný zaplatiť?
     Exekučný poriadok v § 200 ustanovuje, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Trovy exekúcie uhrádza povinný. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie z podnetu oprávneného, znáša náhradu trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša trovy exekúcie oprávnený. Avšak to neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, kedy trovy exekúcie znáša štát.